Drahy mobil detom do ruk nepatri

Drahé ako drahé. Myslené je skôr mobily moderné – plmé najrôznejších užitočných funkcií, ktoré sa však v rukách detí stávajú „zbraňou“. Aby bolo jasné; proti mobilom a technike ako takej nemám absolútne nič. Načo je však 10-ročnému dieťaťu telefón s internetom, GPS-kom a podobnými prvkami? Nedokážem pochopiť…

„Pán učiteľ, to čo máte za mobil…?“, spýtal sa ma jeden piatačik. Pousmial som sa a hovorím: „Vieš, ja som už veľa telefónov zničil, tak radšej používam len tento môj starý…“ – žiak bol s odpoveďou spokojný.

Priznám sa, trošku som mu aj zamlčal skutočnú pravdu. Jednoducho momentálne vymakaný telefón nepotrebujem. Mám svoj vlastný počítač, internet, nie som na sociálnych sieťach…nepotrebujem byť online neustále a všade. A čo sa týka navigácie – nestratím sa:-)

Ale vážne. Moderné telefóny majú čosi do seba. Dôležité je však, ronako ako pri všetkých technológiách, či ich človek skutočne potrebuje a skutočne využíva pre zlepšenie svojho života.

Tento malý piatačik nevydržal a cez prestávku (cez hodinu používať žiaci nesmú – nemali by) prišiel za mnou a pochválil sa mi so svojím novým telefónom. Neviem už, aká to bola značka, ale bol skutočne elegantný, s pomerne veľkým displejom. Všimol som si, že chlapček mal problém zmestiť ho do vrecka svojej panske mikiny a bundy na zimu.

Tak som sa ho spýtal, že či to má po ocinovi alebo mamine. Neviem, aspoň u nás v rodine to tak funguje už dlhé roky, telefóny sa dedia.

Tento telefón bol však nový, dostal ho k narodkám…pekný darček, pekne drahý a asi aj zbytočný…

Načo potrebuješ takýto telefón?

Smerovala moja otázka na chlapca. Spočiatku jej nechápal, že akože načo. „No na telefonovanie“, odvetil. Vtedy som vytiahol môjho „veterána“ a vysvetlil som mu, že aj z neho sa dá telefonovať.

Chlapec pohotovo odblokoval ten svoj a začal mi vysvetlovať všetky funkcie. Ako prvé to boli hry a trápne aplikácie (ako napríklad rozvi čo najviac okien) a potom sa prihlásil na FB. „Vidíte? Môžem byť na nete a teraz mi píše spolužiak…“, vystatoval sa.

Vybuchol som, nesmierny smiech zahltil chodbu.

Chlapci si chatovali na tri metre, keď sa mohli spolu rozprávať.

Skutočne potrebná to vec…

Chcú sa len rodičia vystatovať?

Časom som sa dostal do reality dnešných dní. Podobné telefóny má drvivá väčšina žiakov, dokonca už aj na prvom stupni, aj v prvej triede.

A stretol som sa s jedným zaujímavým fenoménom, kedy mi dieťa povedalo, že taký telefón ani nechcelo, ale rodičia ho nútia nosiť ho. Keď som sa spýtal, že prečo, odvetilo mi, že aby nevyzerali ako chudáci…

Kedysi sa deti chválili riflami, nášivkou Iron Maiden, za mojich časov fľaškou Coca Coly a nálepkami v albumoch – dnes sa chvália a ukazujú svoje finačné zabezpečenie (často pod vplyvoma  na nátlak rodičov) prostredníctvom mobilov a techniky.

Množstvo nebezpečných negatív

Ktoré som zozbieral počas mojej krátkej učiteľskej kariéry:

závislosť na internete: Kráčame na branné, pekne do prírody. Zrazu jeden žiak kľačí niekde pri paneláku. Pýtam sa ho, že čo sa deje. On chytal WI-FI. Neskôr sa mi priznal, že je takmer 24 hodín online, že bez toho nedokáže vydržať ani minútu…veľmi smutné.

sociálne siete: nebezpečná to vec. Teda pre malé deti. A to nielen kvôli možnosti zamotania sa do rôznych nepríjemností, ale jednoducho aj pre sociálny vývin. Deti strácajús schopnosť komunikovať naživo, sú hanblivé, bez schopnosti rozvíjať verbálne schopnosti. Aj to je dôsledok „četovej doby“.

hry a nesústredenosť: Pamätám si vrelo, keď sme boli malí. Mali sme počítačové hry, práve nastupovala ich doba. Tak som sa aj ja niekedy tešil, že si zahrám FIFU, že som celý deň v škole bol, ale bol duchom neprítomný. Myslel som len na to, ako si zahrám – nech už som doma.

Dnes deti nepotrebujú čakať na príchod domov. Hry majú priamo v telefóne. Často vidím situácie, kedy ešte len zazvoní, už vyťahujú mobily a hrajú. Možno by v tomto prípade pomohlo zakázať ich používanie v škole absolútne, ale aj tak, závislosť na počítačových hrách je veľká vec.

Základná otázka však znie:

AKO SI TIETO DETI BUDÚ VÁŽIŤ MATERIÁLNE DOBRÁ, keď už v takom mladom veku majú veci, na ktoré si iní dospeláci musia zarobiť a pošetriť peniaze?

Keď som sa detí pýtal, že ako si vážia ten mobil, často odpovedali, že je to úplne normálne, že to ani nevnímajú ako niečo vzácne, prípadne drahé. Niektoré z nich si nedokázali spojiť súvislosti, že v podstate jeden taký telefón stojí pomaly celú mesačnú výplatu priemerne zarábajúceho človeka.

Spomeniem si vtedy vždy na mňa alebo na brata. Ako sme cez prázdniny zarábali v zahraničí, aby sme si mohli kúpiť náš prvý počítač, hi-fi sústavu alebo niečo podobné.

Veľa detí však dostáva drahé a pre nich zbytočné vymakané veci úplne zadarmo, len z túžby ich rodičov dať im to, čo majú všetci alebo aby umlčalia  uspokojili túžby svojich detí…

PS: Nabudúce možno trošku o tabletoch…